Toto je 5 najčastejších otázok o dojčení: Odpovedá primárka neonatológie Nemocnice Bory

Autor: Redakcia
7 Min čitania

7.8.2026 (SITA.sk) – Dojčenie prináša množstvo zdravotných benefitov.

Dojčenie prináša množstvo zdravotných benefitov vrátane posilnenej imunity a môže byť krásnou súčasťou prvých dní či týždňov s bábätkom, chvíľou blízkosti, pokoja a vzájomného spoznávania. Zároveň však vieme, že pre niektoré mamy môže byť spojené aj s únavou, bolesťou, neistotou či pocitom, že to nejde tak, ako si predstavovali. V rámci Svetového týždňa dojčenia vám prinášame 5 najčastejších otázok o dojčení, ktoré nám dávajú mamičky. Odpovedá na nich primárka novorodeneckého oddelenia Nemocnice Bory MUDr. Irena Dobišová. Pripája aj tip na masáž, ktorú zvládne každý partner.

1. Bábätko je stále na prsníku. To je normálne?

„Áno. Najmä v prvých týždňoch života je úplne prirodzené, že sa bábätko chce dojčiť veľmi často. Popoludní a večer bývajú deti aktívnejšie, potrebujú blízkosť, upokojenie a často sa prisávajú aj každú hodinu. Tento jav sa nazýva skupinové dojčenie (cluster feeding) a neznamená, že máte málo mlieka. Sanie totiž nie je len o hlade. Bábätko si ním buduje pocit bezpečia, upokojuje sa a uspokojuje svoj sací reflex. Krátke nenutritívne sanie je pre jeho psychický vývoj rovnako dôležité ako samotné prijímanie mlieka.“

2. Môže dojčenie bolieť?

„Dojčenie býva v prvých dňoch pre mnohé ženy novou skúsenosťou, na ktorú si telo aj bábätko postupne zvykajú. Bradavka a dvorec obsahujú množstvo nervových zakončení, preto môže byť prisatie spočiatku citlivé alebo nepríjemné. Ak nepríjemný pocit trvá len prvé dve až tri minúty po prisatí a potom ustúpi, ide zvyčajne o bežný jav. Zvyk na dojčenie sa väčšinou upraví v priebehu približne 10 až 14 dní. Silná alebo pretrvávajúca bolesť však nie je niečo, čo by mala žena len vydržať. Veľmi často pomôže úprava polohy pri dojčení alebo lepšie prisatie dieťaťa. Ak je dojčenie spojené s výrazným fyzickým či psychickým diskomfortom, je vhodné obrátiť sa na laktačnú poradkyňu alebo zdravotníckeho odborníka.“

3. Povedali mi, že mám slabé mlieko. Je to možné?

„To je mýtus. Materské mlieko je jedinečné a jeho zloženie sa neustále prispôsobuje potrebám dieťaťa. Mení sa počas jedného dojčenia, počas dňa aj podľa ročného obdobia. V lete obsahuje viac tekutín, večer napríklad viac melatonínu a jeho zloženie sa prirodzene prispôsobuje tomu, čo bábätko práve potrebuje. Preto nie je správne hodnotiť jeho kvalitu podľa toho, ako často si dieťa pýta prsník. Najmä novorodenci sa v prvých týždňoch často prisávajú preto, že okrem hladu potrebujú aj blízkosť, pocit bezpečia a upokojenie.“

4. Môžem pomôcť svojmu telu zvýšiť tvorbu mlieka?

„Najdôležitejší princíp je jednoduchý – dopyt vytvára ponuku. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým viac mlieka sa tvorí. Preto je časté prikladanie dieťaťa, vrátane nočného dojčenia, jedným z najúčinnejších spôsobov podpory laktácie. Ak dieťa z nejakého dôvodu nepije efektívne, môže pomôcť aj odsávanie po dojčení. Mnohé ženy si myslia, že menej plné prsníky znamenajú menej mlieka. Nie je to však spoľahlivý ukazovateľ. Oveľa dôležitejšie je sledovať, či dieťa efektívne pije. Ak má žena pochybnosti, najviac jej pomôže odborné poradenstvo a uistenie, že dojčenie prebieha správne. Znížená tvorba mlieka však môže súvisieť aj s niektorými zdravotnými problémami, napríklad hypofunkciou štítnej žľazy či inými chronickými ochoreniami. Svoju úlohu zohráva aj psychická nepohoda a veľký stres.“

Tip: Masáž, ktorú zvládne každý partner

„Existuje jednoduchá, no stále pomerne málo známa technika, ktorá môže pomôcť najmä v prvých dňoch dojčenia – oxytocínová masáž. Jej cieľom je podporiť vyplavovanie oxytocínu, hormónu, ktorý pomáha spustiť tok materského mlieka. Ocenia ju najmä mamy bábätiek, ktoré sa chcú po prisatí napiť okamžite a rýchlo sa rozplačú, ak mlieko netečie hneď. Masáž sa vykonáva približne päť minút v oblasti medzi lopatkami, ideálne pred dojčením. Mama si pohodlne sadne, oprie sa o stôl, predkloní a partner jej jemne masíruje medzilopatkovú oblasť, prípadne môže použiť aj nahriate ruky alebo teplý vankúšik. Nejde o „babský recept“, ale o techniku založenú na fyziológii. V oblasti medzi lopatkami totiž prechádzajú nervové dráhy, ktoré súvisia s reflexmi zapojenými do dojčenia. Okrem podpory spustenia mlieka masáž prináša aj uvoľnenie a pocit blízkosti – a partnerovi dáva možnosť aktívne sa zapojiť do starostlivosti o bábätko hneď od prvých dní.“

5. Musím dojčiť, aj keď nechcem?

„Dojčenie nie je povinnosť, ale právo a možnosť. Ak žena dojčiť nemôže alebo nechce, neznamená to, že je horšou mamou. Dieťa potrebuje predovšetkým lásku, blízkosť, bezpečie a citlivý kontakt – a tie môže dostávať aj pri kŕmení z fľaše. Práve spoločenský tlak býva pre mnohé ženy jednou z najväčších záťaží. Niekedy sa za rozhodnutím nedojčiť skrývajú zdravotné dôvody, inokedy psychická nepohoda alebo jednoducho osobné rozhodnutie. Dôležité je, aby bola mama v psychickej pohode, pretože spokojná mama dokáže dieťaťu odovzdať pokoj a bezpečie bez ohľadu na spôsob kŕmenia.“

Svetový týždeň dojčenia v Nemocnici Bory v týchto dňoch oslavujú počas spoločných brunchov s hospitalizovanými mamičkami na šestonedelí. Laktačné konzultantky pod vedením primárky neonatológie pripravili pre mamičky malé posedenie s občerstvením a množstvom užitočných informácií o dojčení. Mamičky mali priestor pýtať sa na všetko, čo ich zaujímalo, zdieľať svoje skúsenosti a získať praktické rady, ktoré im môžu uľahčiť prvé dni dojčenia.

Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.

Viac k témam: Dojčenie, Nemocnica Bory, PR
Zdroj: SITA.sk – Toto je 5 najčastejších otázok o dojčení: Odpovedá primárka neonatológie Nemocnice Bory © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdieľať tento článok