25.9.2026 (SITA.sk) – Bývalý referent mal cez desiatky bankových účtov viac ako dva roky vyplácať fiktívne mzdy a samosprávu pripraviť o vyše dva milióny eur. Petržalka tvrdí, že k pochybeniam mohlo dôjsť aj na strane bánk.
Bratislavská Petržalka na základe zistení z vyšetrovania miliónového podvodu podáva aj civilnú žalobu. Okrem bývalého zamestnanca úradu žiada náhradu škody aj od Slovenskej sporiteľne a ČSOB.
„Mestská časť je ako verejná inštitúcia zo zákona povinná uplatňovať si vzniknuté nároky pred súdmi a podľa doteraz získaných dôkazov je podľa nej jasné, že k závažným pochybeniam došlo i v bankovom sektore,“ uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.
Krádež fiktívnych výplat
Ak by sa po zbavení mlčanlivosti oboch bánk preukázalo, že konali výhradne v rámci platnej legislatívy a svojich AML povinností, mestská časť je žalobu pripravená stiahnuť a presmerovať. Slovenská sporiteľňa (SLSP) prostredníctvom mobilnej aplikácie George otvorila bývalému referentovi Miestneho úradu Petržalka Renému Hermanovi 65 bankových účtov, ktoré každý mesiac viac ako dva roky v rámci podvodu používal na ukradnutie fiktívnych výplat z mestskej časti.
„Až do momentu, kým mu banka účty vedené na jeho vlastné meno zrušila, v stovkách pravidelných prevodov od tej istej verejnej inštitúcie obral miestnu samosprávu o takmer 1,7 milióna eur,“ pripomenula hovorkyňa Petržalky. „Aj napriek tomu si Herman následne a plynulo bez akéhokoľvek zásahu zo strany bánk, ich dohľadu či štátnych orgánov tiež prostredníctvom online platformy otvoril ďalších 76 bankových účtov v ČSOB,“ dodala.
Mesačné podvodné platby
Na tieto účty si podľa samosprávy rovnakým podvodným spôsobom a opäť v podobe desiatok opakujúcich sa mesačných platieb vo veľkých balíkoch výplat od tej istej verejnej inštitúcie poslal ďalších, takmer 700-tisíc eur. „Petržalka si túto sumu – presne 2 340 103,05 eur – nárokuje v rámci civilnej žaloby od obvineného Hermana aj oboch bánk, ktoré mu otvorenie vysokého počtu účtov ako radovému zamestnancovi umožnili a ktoré mu v priebehu 30 mesiacov bez zjavného povšimnutia pravidelne procesovali stovky bankových transakcií vrátane množstva hotovostných výberov a prevodov do stávkových kancelárií,“ uviedla Halašková.
Ako dodala, zvyšok ukradnutej sumy, vrátane doteraz políciou zaistených 112-tisíc eur, teda niečo cez 305-tisíc eur Petržalka v rámci tej istej žaloby požaduje výlučne od Hermana. „Na základe doteraz vykonaných dôkazov a najnovších zistení v rámci trestného konania voči obvinenému, ktorý sa k svojmu konaniu hneď po konfrontácii zo strany nášho klienta priznal a ktorého činy stále preveruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), je jednoznačne preukázané, že k zjavným, opakovaným a obrovským pochybeniam došlo aj v bankovom sektore,” vysvetľuje právny zástupca mestskej časti Petržalka Jozef Buday z AKF Legal (AKF).
Domáhanie pred súdom
„Z nášho doterajšieho poznania tejto veci vyplýva, že zákonné povinnosti si zjavne nesplnili tak v SLSP, ako aj v ČSOB. A keďže sme ako zástupca poškodenej strany vyčerpali všetky možnosti definitívneho potvrdenia týchto skutočností, a to aj s ohľadom na zákonnú úpravu bankového tajomstva a povinnosti mlčanlivosti podľa AML zákona, jedinou možnosťou, ktorá mestskej časti ako verejnej inštitúcii zostáva, a ktorá jej tiež priamo ako povinnosť vyplýva zo zákona, je domáhať sa svojich nárokov pred súdom,” dodáva Buday s tým, že súd môže požiadať, aby dotknuté strany boli zbavené mlčanlivosti a môže im prikázať, aby predložili všetky relevantné informácie a dôkazy.
„Banky sú podľa platného AML (Anti-Money Laundering) zákona v snahe zabrániť takzvanému “praniu špinavých peňazí” vždy povinné posúdiť, či konkrétna transakcia predstavuje neobvyklú operáciu. Ak banka takúto operáciu zistí, je povinná pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu ohlásiť Finančnej spravodajskej jednotke (FSJ) a dané peniaze okamžite zadržať,“ namieta samospráva.
Otvorená, proaktívna komunikácia
Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku sa v mestskej časti od začiatku snažili a snažia proaktívne, otvorene a vecne komunikovať nielen so SLSP a ČSOB, ale aj štátnymi orgánmi a verejnosťou. „Rozumieme postoju bánk, že vzhľadom na platnú legislatívu a citlivosť údajov, ktorá chráni aj bezpečnosť celého systému, nám v tejto veci ani ako poškodenej strane nemôžu nič konkrétne povedať. Ako starosta a zástupca samosprávy som však povinný konať v duchu zákona, pričom je zrejmé, že práve bezpečnosť celého bankového systému a nielen v tomto prípade zlyhala,” upozorňuje Hrčka.
„Už pri odhalení podvodu bývalého zamestnanca som verejne vyhlásil, že využijeme všetky dostupné prostriedky, aby sme aspoň časť ukradnutých peňazí získali späť. Okrem viac ako 112-tisíc eur, ktoré už boli zadržané u partnerky obvineného – tiež našej bývalej zamestnankyne, spolu s vyšetrovateľmi a prokuratúrou pracujeme na tom, aby to pri tejto sume nezostalo,” dodáva starosta Petržalky.
Vďaka ČSOB za upozornenie
Podľa Hrčku nie je v poriadku, aby bolo možné bez akejkoľvek kontroly zakladať si v rámci bánk Európskej únie desiatky účtov na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, ktorá trvá roky a pravidelne sa opakuje. „Ako som povedal už v máji 2025, som úprimne vďačný ČSOB banke, že nás na konci dňa na toto konanie upozornila. Pomohlo nám to celý podvod v priebehu pár dní odhaliť a identifikovať jeho rozsah, vďaka čomu sme mohli zlodeja obratom odovzdať polícii aj s dôkazmi a jeho vlastným priznaním. No ako starosta som v prvom rade povinný hájiť verejný záujem mestskej časti,” uzatvára Hrčka.
Okrem okamžitého poskytnutia forenzného auditu Ernst & Young (EY) a právnej analýzy AKF orgánom činným v trestnom konaní mestská časť zaslala SLSP a ČSOB aj predžalobné výzvy a do vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní tiež opakovane doložila nové zistenia a návrhy na vykonanie dokazovania. Zároveň vo veci podvodu poslala podnety na Národnú banku Slovenska (NBS), Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH), Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ÚDVA), spomínanú FSJ, Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) ako aj Generálnu prokuratúru SR, pričom niektoré inštitúcie postupy bánk, stávkových spoločností, audítorov či dozorujúcich orgánov stále prešetrujú.
„Ak sa teda v tomto kontexte a v rámci nových zistení alebo stále prebiehajúceho vyšetrovania na ÚBOK potvrdia ďalšie externé zlyhania či úmyselné konania, mestská časť nevylučuje, že bude musieť podať žaloby aj na iné subjekty či fyzické osoby,“ uzavrela Halašková.
Viac k témam: bankové transakcie, Bankový systém, Bankový účet, Banky, civilná žaloba, Peniaze, Samospráva, trestné konania, výplata, Žaloba
Zdroj: SITA.sk – Petržalka podáva pre miliónový podvod z minulého roka civilnú žalobu © SITA Všetky práva vyhradené.
