Novou tvárou Iránu po vojne nemusí byť ajatolláh. Do popredia sa tlačí muž patriaci medzi piliere režimu

Autor: Redakcia
5 Min čitania

15.6.2026 (SITA.sk) – Mohammad Bágher Ghalíbáf patrí už tri desaťročia medzi piliere islamskej republiky, no až vojna z neho urobila jednu z najviditeľnejších postáv iránskeho vedenia.

Po smrti ajatolláha Alího Chameneího a ďalších kľúčových predstaviteľov režimu počas americko-izraelskej vojny sa v Iráne začína formovať nové mocenské usporiadanie. Hoci za nástupcu najvyššieho vodcu bol označený jeho syn Modžtaba Chameneí, v očiach verejnosti aj zahraničia sa čoraz výraznejšie objavuje iné meno – predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf.

Šesťdesiatštyriročný politik patrí už tri desaťročia medzi piliere islamskej republiky, no až vojna z neho urobila jednu z najviditeľnejších postáv iránskeho vedenia. Kým viacerí vplyvní predstavitelia vrátane bezpečnostného poradcu Alího Larídžáního zahynuli pri útokoch, Ghalíbáf zostal v centre diania a prevzal významnú úlohu pri riadení vojnového úsilia aj diplomatických rokovaní.

Prvýkrát sa po týždňoch mlčania objavil na verejnosti počas rokovaní v Islamabáde, kde viedol iránsku delegáciu pri rozhovoroch so Spojenými štátmi. Stretol sa dokonca s americkým viceprezidentom JD Vanceom, čo predstavovalo najvyšší kontakt medzi oboma krajinami od čias pred islamskou revolúciou v roku 1979.

Práve zábery z týchto rokovaní výrazne posilnili jeho postavenie. Na fotografii zverejnenej iránskymi ambasádami sedel Ghalíbáf v centre delegácie, energicky gestikuloval a pôsobil ako hlavný vyjednávač, zatiaľ čo minister zahraničných vecí Abbás Arakčí sa venoval skôr technickým detailom stretnutia.

„Nová verejná tvár“ islamskej republiky

Analytici upozorňujú, že hoci skutočné mocenské pomery po Chameneího smrti zostávajú nejasné, práve Ghalíbáf sa stal najviditeľnejším predstaviteľom režimu.

„Po atentáte na Larídžáního sa Ghalíbáf stal novou verejnou tvárou vojnového úsilia a diplomacie Islamskej republiky,“ uviedol výskumník Ženevského inštitútu medzinárodných štúdií Farzan Sabet.

Zároveň však upozornil, že jeho moc nemožno preceňovať. „Nemali by sme zveličovať mieru, do akej drží volant v rukách. Naďalej sa zodpovedá vyšším mocenským centrám v Teheráne.“

Podľa expertov zostávajú rozhodujúce najmä Revolučné gardy a okruh okolo Modžtabu Chameneího, ktorý sa od oznámenia svojho nástupníctva na verejnosti prakticky neobjavil.

Muž armády, polície aj politiky

Ghalíbáf patrí k najskúsenejším predstaviteľom súčasného Iránu. Počas kariéry pôsobil ako veliteľ vzdušných síl Revolučných gárd, šéf teheránskej polície, starosta hlavného mesta a napokon predseda parlamentu.

Je známy aj svojimi prezidentskými ambíciami. O najvyšší volený úrad sa uchádzal viackrát, no nikdy neuspel. Najbližšie bol v roku 2005, keď ho prekvapivo porazil dovtedy málo známy ultrakonzervatívec Mahmúd Ahmadínedžád.

Vyštudovaný pilot rád pripomína, že dokáže sám pilotovať aj veľké dopravné lietadlá. Táto kombinácia vojenskej minulosti a civilnej politickej kariéry z neho robí jednu z mála osobností, ktoré majú kontakty naprieč celým mocenským aparátom.

Američanov vraj zaujal

Zaujímavý je aj pohľad zo zahraničia. Hoci rokovania v Islamabáde nepriniesli dohodu, amerických predstaviteľov údajne zaujal práve Ghalíbáfov štýl.

Denník Washington Post napísal, že na americkú delegáciu zapôsobil ako „kultivovaný a profesionálny vyjednávač – a potenciálny líder nového Iránu“.

Jeho vplyv sa medzičasom rozšíril aj na ekonomickú oblasť. V máji dostal dohľad nad strategickými vzťahmi s Čínou, ktorá zostáva najväčším odberateľom iránskej ropy a jedným z najdôležitejších partnerov Teheránu.

Kontroverzná minulosť

Cesta na vrchol však nie je bez tieňov. Ľudskoprávne organizácie obviňujú Ghalíbáfa z podielu na potláčaní protestov od študentských demonštrácií v roku 1999 cez Zelené hnutie po sporných voľbách v roku 2009 až po najnovšie protivládne protesty, ktoré vyvrcholili začiatkom roka 2026.

Aj preto ho časť opozície vníma ako symbol starého režimu, nie jeho reformu.

Práve schopnosť prežiť politické čistky však môže byť jeho najväčšou výhodou. „Ako politik sa ukázal byť ambiciózny a oportunistický, ale zároveň opatrný. Práve táto vlastnosť mu pomohla dostať sa na vrchol mocenskej štruktúry Islamskej republiky bez toho, aby dopadol ako mnohí iní, ktorí boli odstránení,“ myslí si Sabet.

V krajine, ktorá sa po vojne ocitla na križovatke, tak môže byť Ghalíbáf tým mužom, ktorého bude svet v najbližších mesiacoch vídať najčastejšie. Otázkou zostáva, či bude iba tvárou nového Iránu – alebo sa napokon stane aj jeho skutočným lídrom.

Viac k témam: iránsky režim, Napätie na Blízkom východe
Zdroj: SITA.sk – Novou tvárou Iránu po vojne nemusí byť ajatolláh. Do popredia sa tlačí muž patriaci medzi piliere režimu © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdieľať tento článok